Zuzana Hudáčová: Pitvem mozgy v Škótsku a je mi dobre

Rozsiahly rozhovor s našou šikovnou štipendistkou Zuzanou Hudáčovou (GBAS 2017-2022) o novej škole, o Škótsku, o povinnom nosení uniformy ale aj o zvládaní stresu a motivácii.

Ahoj Zuzka! Kde sa teraz nachádzaš, čo momentálne robíš a čo budeš robiť najbližší týždeň?
Zdravím! Momentálne sedím v pracovnej miestnosti Heyworth House-u, čo je ubytovňa pre dievčatá, ktoré rovnako ako ja študujú v Dollar Academy. Nasledujúci týždeň bude ako každé iné týždne: akademicky aj mimoškolsky rušný. Každé ráno vstať, obliecť uniformu, vyraziť na celoškolské zhromaždenie a vypočuť si reč rektora a zúčastniť sa na hodinách piatich mnou zvolených predmetov vedených úžasnými učiteľmi (poniektorí s doktorátmi z Oxbridge-u). Poobede budem čítať odporúčanú vedeckú literatúru v obrovskej školskej knižnici a po večeri dokončím úlohy a vyrazím s kamarátkou na hodinu behať. Snáď sa mi mimo toho taktiež na Biology Club-e podarí naučiť pár ľudí pitvať mozgy a dohodnúť interview s profesorom neurovedy na University of Glasgow. Taká klasika.

Opíš nám prosím školu. Koľko budov, študentov a internátov má, ako škola vyzerá, kde je situovaná. Aké je tam fyzické prostredie a počasie?
Škola je rozdelená na hlavnú historickú budovu a vedľajšie. V centrálnej budove sú miestnosti pre všetky oficiálne ceremónie, ako aj triedy, kde sa vyučujú predmety ako dejepis, filozofia, či politológia. Potom máme niekoľko vedľajších budov, pričom všetky sú architektonicky prispôsobené na základe predmetov, aké sa tam vyučujú. Máme budovu umenia, kde je ateliér na maľovania, ako aj fotenie, máme vedeckú budovu, kde sú laboratóriá, máme hudobnú budovu, kde je aj koncertná hala a potom tam je tzv. business budova, kde sa vyučujú predmety ako ekonómia, alebo manažment. Máme taktiež samostatnú športovú budovu, jedáleň, ako aj budovu, kde je školská zdravotná a psychologická výpomoc.
Školá nemá veľký internát, kedže je to aj denná škola, no má tri tzv. Houses: dva dievčenské a jeden chlapčenský, kde nás žije približne 20. Každý dom má svojich rodičov, ktorí sa starajú o to, aby všetko bežalo tak ako má, organizujú výlety a sociálne udalosti a berú zodpovednosť za naše správanie a administratívne záležitosti. Sú tam aj “houseladies”, ktoré sa starajú o domáce práce v dome.
Dollar je malé mestečko uprostred širokej typicky škótskej prírody. Je tam mnoho zelene, vodopády a vrchy, kde niekedy chodievame na turistiku. Bohužiaľ, počasie je charakteristicky upršané a veterné, čo mne osobne ale veľmi neprekáža, keďže som skôr knižnicový, než prírodný typ.

Aké náročné bolo pre Teba nájsť si nové kamarátky a kamarátov? Akej národnosti sú Tvoju spolužiaci? Je to výberová škola ako GBAS alebo sú tu žiaci rôznej úrovne?
Väčšina mojich spolužiakov sú Briti, ktorí túto školu navštevovali už niekoľko rokov, takže spoznať sa s nimi mi trvalo trochu dlhšie. S medzinárodnou komunitou sa mi ale socializovalo veľmi ľahko. Sú tu ľudia z Číny, Nemecka, Ameriky,… Jednoducho z každého kúta sveta, čo mi osobne veľmi vyhovovalo, keďže to celú skúsenosť robí oveľa zaujímavejšou. Čo sa týka úrovne žiakov, keďže je to súkromná škola, niektorí sa spoliehajú na to, že sú majetní a ich jedinou snahou je doštudovať a prevziať rodinný biznis. To je však minoritná časť žiakov, keďže každý kto sa tam dostal musel prejsť náročnými testami. Deti tam sú akademicky veľmi snaživé a pracovité, pristupujú k štúdiu veľmi zodpovedne. Keďže však veľkú časť svojich životov žili v tejto perfektnej bubline, občas im chýba motivácia inovovať a tvoriť niečo veľkolepé. Na to tam však majú nás-štipendistov, ktorí im zvyčajne ukážeme, že štúdium nemusí byť ich jediný úspech počas strednej školy.

Čo si myslíš o nosení povinnej školskej uniformy? Z čoho pozostáva u dievčat a u chlapcov?
Všetci musia nosiť bielu košeľu s modrou kravatou a sakom, na ktorých je erb školy a čierne vyleštené topánky. Nepovinnou časťou sú taktiež modré svetre. Chlapci musia nosiť čierne nohavice a dievčatá modré kilty a tmavé pančuchy/podkolienky. Zo začiatku som nemala pevný názor na uniformy, keďže som videla ich benefity, no zároveň som si stála za svojimi štýlovými “trademarks”. Za týchto šesť mesiacov u mňa ale aj napriek mojej vášni pre môj typický štýl prevážili benefity nosenia uniforiem, a to kvôli správaniu ľudí. Za celú túto dobu sa mi ani raz nestalo, že by som bola svedkom sexistických narážok od chlapcov typu komentárov na dĺžku sukne, či veľkosť výstrihov. Tieto mizogýnistické žarty mi v minulosti vždy prekážali, či už sa to stalo mne, alebo som bola iba svedkom a tu som si práve uvedomila, že uniforma dokáže zvýšiť úroveň ľudského správania ako aj mieru rešpektu s akou k sebe ľudia pristupujú. Preto hlavne v tomto hormonálnom období dospievania považujem uniformu za výborné riešenie.

Ako si sa dostala do Spojeného kráľovstva? Aký náročný bol proces?
Hlásila som sa na HMC štipendium cez Nadáciu otvorenej spoločnosti. Rovnako ako ostatní kandidáti som si prešla trojfázovým selektívnym procesom pozostávajúcim z prihlášky, v ktorej som o sebe vyplnila všetky požadované údaje, napísala motivačnú esej v angličtine, porozprávala o svojich aktivitách a vypýtala si referencie od učiteľov. Potom som bola pozvaná na pomerne jednoduché jazykové testy na základe ktorých ma prijali na hodinový pohovor v angličtine, kde sa snažili dozvedieť viac o mojom charaktere a o mojich cieľoch. Proces je síce trochu stresujúci a zdĺhavý, ale akonáhle ste človek, ktorý si je istý svojím cieľom, vaša činnosť a úspechy tomu nasvedčujú a viete ukázať, že ste vyspelá osoba so správne nastavenými hodnotami, proces by nemal byť veľmi problematický.

Prečo si chcela ísť študovať do zahraničia?
Už predtým, než som nastúpila na GBAS som si uvedomovala, že Slovensko mi neumožní naplno rozvinúť môj potenciál a pravdepodobne sa čoskoro začnem takzvane „búchať hlavou“ o strop tejto krajiny. Moja predpoveď sa naplnila oveľa skôr ako som očakávala a už počas začiatku druhého ročníka na GBAS-e som začala mať pocit, že stagnujem. Vyčerpala som všetky ponúkané príležitosti, snažila sa inovovať a pomáhať ako som vedela, ale cítila som sa frustrovane a vyšťavene. To čo mi kedysi robilo radosť mi prestalo dávať zmysel a nevidela som dostatočný priestor pre progres na to, aby mi to dávalo tú motiváciu, čo som mávala kedysi a ktorá bola nahradená tlačením sa ku veciam. Už som mala pocit, že sa nemám kam ďalej pohnúť a moje ďalšie vízie bude možné realisticky vyplniť až niekde inde. Preto som sa po príchode do Británie začala cítiť ako znovuzrodená.

Koľko Ťa to finančne stálo, resp. stojí?
Keďže mám plné štipendium, štúdium ma nestojí nič. Platím len za prepravu, ktorú mi škola ale čoskoro taktiež začne preplácať, keďže som od nich dostala aj cestovné štipendium.

Čoho všetkého si sa musela zriecť a naopak, čo všetko si získala?
Budem veľmi úprimná. Za dva roky som na GBAS-e vybudovala niekoľko krúžkov, ako aj priateľstvá s úžasnými ľuďmi, či už žiakmi alebo niektorými učiteľmi. Toto sú jediné dve veci, ktorých som sa musela zriecť a ktoré ma reálne pri odchode mrzeli. Na druhú stranu, v Británii som získala šancu naplno sa venovať tomu, po čom som túžila celý život: veda. Učím sa to, čo ma baví pod vedením entuziastických kvalifikovaných učiteľov, pričom po prvýkrát v živote sa neučím iba pamätať si, ale učím sa ako myslieť, keďže na tom tu je postavený edukačný systém. Mimo toho všetkého, sama nedokážem uveriť koľko príležitostí sa mi tu otvorilo za menej ako šesť mesiacov. A čo sa týka GBAS krúžkov a ľudí, pred odchodom som zabezpečila, aby všetko bežalo a zostalo v správnych rukách, pričom som v pravidelnom kontakte s tými, ktorí mi chýbajú. Celkovo som sa teda nezriekla takmer ničoho a získala neskutočne veľa.

Aké to bolo pár dní po príchode do novej školy? Aké je to teraz s odstupom pol roka?
Na začiatku som mala pocit, že som vstúpila do nejakej alternatívnej reality, kde sa všetko deje presne tak, ako som vždy chcela. Prístup ľudí, vybavenie, mentalita, ochota,… Bola som predsa len stredoeurópske dieťa, ktoré bolo zrazu na jednej z najlepších britských stredných škôl. Teraz už ten obrovský ”wow” efekt prirodzene pominul, no vždy, keď si to tu porovnám so svojimi predošlými skúsenosťami, uvedomím si, aké mám šťastie.

Čo majú GBAS a Dollar Academy spoločné a v čom sa úplne líšia?
Aj na GBAS-e aj na Dollar Academy je veľa ambicióznych ľudí, ktorí presne vedia, čo chcú robiť so svojím životom a konajú podľa toho. Tam sa tá podobnosť končí. Na GBAS-e som sa (mimo určitých výnimiek) učila pre známky, tu sa učím preto, lebo chcem a lebo je to podané tak, aby som sa tešila na každú jednu hodinu. Na GBAS-e som si všetko musela vybavovať sama, kdežto tu sa mi pomocné ruky pomaly hádžu pod nohy. Vymenuj akýkoľvek aspekt a zaručujem, že sa v tom tieto školy budú odlišovať. Uvedomujem si, že je ťažké porovnávať štátnu slovenskú školu so súkromnou britskou školou, ale sú určité veci, ktoré je možné mať aj na GBAS-e.

Bolo by podľa Teba možné niečo z toho zaviesť aj na GBASe?
Kvôli financiám tam sú určité obmedzenia, ale určite sa toho dosť veľa nájde. Napríklad podpora mimoškolských aktivít. Je neskutočné koľko veľa žiackych nápadov tu je podporovaných učiteľmi. Spomínam si, že na GBAS-e je skoro všetko vykonávané žiakmi, čo je na jednej strane praktické pre individuála, no na druhej strane to limituje rozsah aktivít, ktoré môže krúžok vykonávať a niekedy to ide na úkor kvality. Keď som na GBAS-e zakladala biologický krúžok, musela som sa postarať o osnovy, materiály, oznámenia, prilákania ľudí, etc. Jediné čo robím tu je, že si poviem, čo chcem robiť a do týždňa mám všetko, čo na to potrebujem (e.g.: ovčie srdcia na pitvu). Učitelia sú veľmi nápomocní a ústretoví.

Už počas GBASu si bola veľmi aktívna. Pokračovala si v tomto nastavení aj v Škótsku?
Určite sa nenudím. Práve naopak, tu sa mi prvýkrát v živote podarilo dosiahnuť vyváženú kombináciu zdravia a výkonu, pričom paradoxne som v živote toho za deň nestíhala spraviť viac ako tu. Spolu s kamarátkou vedieme biologický krúžok, založila som vedeckú sekciu školského časopisu, ktorej som aj hlavnou editorkou a autorkou, založila som Science Reading Society, kde čítame a diskutujeme vedeckú populárnu literatúru, chodievam pravidelne behávať a nedávno sa mi dokonca zázračne podarilo postúpiť na finálne celobritskej vedeckej prehliadky The Big Bang Fair UK, kde budem reprezentovať Škótsko. Dostala som taktiež ponuku stáže v Centre of Brain Discovery Sciences, University of Edinburgh. Odpoveď je teda áno, nemôžem povedať, že by som sa zastavila.

Mnoho mladých ľudí dnes hovorí, že nemá čas, nestíha. Dokonca som počul aj o depresiách a iných psychických problémoch. Ako ty všetky svoje aktivity stíhaš, udržuješ si psychické a fyzické zdravie a čo by si poradila svojim rovesníkom?
Len ťažko na dvoch rukách spočítam počet ľudí, ktorý za mnou prišli s podobnou otázkou. Až teraz si však uvedomujem, že väčšinou som odpovedala nesprávne. Kedysi som hovorievala, že je to celé o motivácii a o schopnosti samého seba presvedčiť, že všetko sa dá. To je chyba. Pravda je taká, že kľúčom je neporovnávať sa a začať žiť pre seba. Je to síce častokrát opakované klišé, ale aj reálne účinný prostriedok proti nestíhačkám a depresiám. Počas posledného roku na GBASe som sama skĺzla do napĺňania očakávania ostatných a síce som toho robila veľa, moja efektivita sa znížila a bola som nešťastná. Musím dostať najlepšie známky, lebo čo si o mne pomyslia spolužiaci? Musím vyhrať, lebo sa to odo mňa očakáva, som predsa Zuzana Hudáčová! Spala som štyri hodiny, vyzerám odporne, musím sa namaľovať a usmievať, lebo čo o mne začnú roznášať v škole? Podobnými aj inými trápeniami si prechádza snáď každý, ale zbytočne si tým všetci komplikujeme život. Snažíme sa byť perfektný na základe obrazu jedincov, ktorí sa sami nanominovali na vrch vlastne neexistujúcej sociálnej hierarchie a ktorí reálne nie sú takí dokonalí za akých ich väčšina GBAS-ákov má. Je potrebné si sadnúť a zamyslieť sa, či to, čo práve robím je to, čo ma naozaj vedie ku tomu čo chcem, a či tá cesta bude stáť za to a baviť ma.

Tvoja generácia je označovaná ako generácia Z. Oproti mne a starším GBASákom – mileniálom, ktorí vyrastali ešte v dobe bez mobilných telefónov, internetu a počítačov a zažili túto technologickú evolúciu, tak ty si sa už do tejto technologickej doby narodila. Aký to má, resp. malo podľa Teba vplyv na Teba a Tvoju generáciu? Je to iba o prístupe k technológiám, alebo sú to aj iné faktory, ktoré mali na Teba a Tvojich spolužiakov vplyv?
Technológia je dvojsečná zbraň modernej doby. Neviem si predstaviť nemať možnosť rýchlo napísať kamarátom, ak sa niečo stalo, alebo post-núť oznámenie do skupiny ak chcem, aby sa informácia dostala ku veľa ľuďom. Na druhej strane, sama sa často pristihnem pri iracionálne častom kontrolovaní sociálnych sietí, či rozčuľovaní sa nad správami, ktoré sú pravdepodobne prikrášlené, alebo rovno hoax. Problém mojej generácie je podľa mňa ten, že začíname preferovať online svet pred realitou. Neplatí to pre všetkých, ale sú prípady, kedy je to choré. Cez chat napíše pomaly sloh, no keď človeka stretne naživo, povie pomaly dve slová. Posiela rehotajúce sa smajlíky, kdežto v realite sa ani neusmeje. A čo ma vie dostať najviac je, keď som niekde v skupine ľudí na telefóne, zodvihnem na sekundu hlavu a vidím desiatky sklonených hláv. Toto je smutné a myslím si, že v niektorých prípadoch to zachádza príliš ďaleko na úkor sociálnych schopností, emočnej expresie, či produktivity.

Aký vplyv mala na Teba organizácia Sučany Alumni?
Vďaka Sučani Alumni som získala prístup ku kontaktom mnohých absolventov, ktorých aktivita, či dokonca priama komunikácia, alebo spolupráca so mnou ma výrazne namotivovala a posunula kariérne ďalej. Bez nich by som sa nikdy nedozvedela, čo všetko sa dá dokázať zo štartujúcej pozície študenta GBAS-u a nedostali by sa mi také príležitosti, aké som mala už vo veku 14 rokov. Mimo toho, kedykoľvek som mala pocit, že sa necítim dostatočne podporovaná, práve komunikácia s Tomom Jackom mi akoby prinavrátila vietor do plachiet, za čo som veľmi vďačná.

Chceš na záver rozhovoru ešte niečo odkázať spolužiakom, širšej GBAS komunite, prípadne niekomu ďalšiemu?
Toto vyznie trochu populisticky, ale cítim potrebu poďakovať každému, kto ma podporoval na ceste tam, kde som teraz a kde sa ešte chystám vykročiť. Či už to sú rodičia (hlavne mamka, ktorej som určite spôsobila mnohé šediny), učitelia, ktorí ma brali ako ľudskú bytosť, nielen ako žiačku, kamaráti, ktorí ma zažili nepríjemnú, hlúpu aj demotivovanú, skvelá šéfka laboratória, ktorá so mnou mala vždy trpezlivosť a všetci ostatní, čo ma podporili ešte keď som bola len trinásťročná Zuzka, čo chcela zachrániť svet. Taktiež, ak ktokoľvek potrebuje radu pri hlásení sa na stáže, štúdium v zahraničí, či len chce pokecať o vede, alebo o živote, napíšte mi na môj fb a pokúsim sa stihnúť odpovedať aspoň do dvoch týždňov, ak budete mať šťastie (zlý vtip grin ). 

Za rozhovor ďakuje Tomáš Jacko. Rozhovor sa uskutočnil 5. až 8. februára 2020.

BIO:
Zuzana Hudáčová (2003) pochádza zo Svitu, kde študovala na Základnej škole Komenského. Počas dvoch rokov na GBASe založila biologický a psychologický krúžok, projekt GBAS Interns, zúčastnila sa letnej stáže na Ústave Histológie a Embryológie na Masarykovej univerzite, ako 15-ročná vyhrala tretie miesto na celoštátnej vedeckej prehliadke SOČ, zúčastnila sa medzinárodnej súťaže European DNA Essay Contest, kde sa umiestnila v TOP 10. Zuzana je štipendistkou Sučany Alumni a momentálne študuje na Dollar Academy v Škótsku vďaka Štipendiu HMC – Secondary School Scholarship Programme. Vo voľnom čase rada beháva a hráva na klavíri.

KOMENTÁR Tomáša Jacka
Príbeh Zuzky a ďalších GBASákov je naplnením môjho sna a misie, ktorá začala v roku 2009. Viac než 10 ročné pôsobenie Sučany Alumni nebolo ľahké. Mnohokrát sme to chceli zabaliť, boli sme sklamaní, naštvaní a frustrovaní. Ale vydržali sme, lebo sme vedeli, že práve niekomu ako je Zuzka, vieme pomôcť, poradiť, nasmerovať a Alumni im môže pozitívne ovplyvniť celý život. Som rád, že sme to nezabalili, že sme prečkali náročné obdobie vzťahov s vedením školy a ďalšie výzvy. Ďakujem všetkým za roky podpory – či už praktickej, finančnej alebo aj čisto verbálnej. Vďaka vám všetkým bude mať Sučany Alumni v lete už 11 rokov. Myslel som si, že založiť Alumni bude náročné. Náročnejšie je však akýkoľvek projekt dlhodobo udržať.

Pomôžte nám naďalej pomáhať a inšpirovať ďalších GBASákov a GBASáčky ako je Zuzka. Ďakujeme. 2 %.

Pridajte Komentár