O žiackych časoch
Aká si bola žiačka na GBASe? Zmenil Ťa nejak GBAS oproti tomu, aká si tam prišla do 1. ročníka zo základnej školy?
Samozrejme, že tá najlepšia 😀 Nie, nie, žartujem. Asi to záleží na predmete, nie všade som bola aktívna, ale nazvala by som to asi taký dobrý priemer. Myslím si, že GBAS ma naozaj vyformoval do takej osobnosti, akou som práve dnes, či už to bolo spolužiakmi, učiteľmi alebo celkovo školou samotnou.
Čomu si sa na GBASe venovala okrem samotnej školy? Ako si na tie roky spomínaš?
Na tieto roky spomínam len v tom najlepšom, pretože ako trieda (Déčkari) sme boli úžasný kolektív. Možno učiteľom to nie vždy vyhovovalo, lebo ako trieda sme naozaj vymýšľali hlúposti či už v škole alebo mimo nej. Čo sa týka aktivít v rámci školy, tak som chodila na volejbal, na krúžok z angličtiny a bola som členkou Bakelity.
Ako na Teba GBASáci a GBASácka komunita pôsobila počas Tvojich žiackych časov a ako teraz? Je to stále podobná skupina ľudí? V čom sú podľa Teba dnešní GBASáci iní ako tí za Tvojich čias? A v čom sú úplne rovnakí?
Počas štúdia na GBASe som po celý čas mala pocit, že niekam patrím, bolo to niečo ako moja druhá rodina. Myslím si, že GBASáci vedia vo všeobecnosti o čom rozprávam. Nedávno prišli na školu absolventi (asi 2006-2011) a aj keď sme prehodili počas našich študentských čias spolu len pár slov, hneď ako som ich uvidela, mala som úsmev na tvári. Myslím si, že veľa sa toho nezmenilo, lebo aj teraz žiaci držia spolu a vytvárajú jeden úžasný kolektív. Na jednej strane všetci tvrdíme ako nás negatívne zasiahla pandémia COVID-19 čo sa týka socializácie, na druhej strane mám pocit, že to žiakov ešte viac zomklo dokopy.
Kam smerovali Tvoje kroky po skončení GBASu a prečo?
Po GBASe som študovala učiteľstvo biológie a anglického jazyka a literatúry na PU v Prešove, aj keď pôvodný plán bol iný. Chcela som ísť študovať medicínu, avšak nedostala som sa tam a myslím si, že nič lepšie sa ani nemohlo stať. Svoju prácu milujem (aj keď niekedy to tak nevyzerá) a beriem to viac ako len nejakú povinnosť prísť, odučiť a odísť. A toto je možno práve to, čo žiaci najviac ocenia.
O učiteľstve
Chcela si byť vždy učiteľkou? Resp. odkedy si mala tento cieľ? Ako k tomu došlo?
No toto je zaujímavé, lebo ako malá som sa hrávala na školu, namiesto žiakov tam boli samozrejme plyšáky a pod. Určite to začalo všetko tam. Keď som prišla na GBAS, začala som mať väčšie ambície, k čomu dopomohli aj moji rodičia, ktorí zo mňa chceli pani doktorku. Ako som už spomenula, nebola som na medicínu prijatá, tak som si povedala, že určite nejdem rok čakať a pripravovať sa znovu na prijímačky, namiesto toho som skúsila učiteľstvo a vrátila sa k svojmu snu z detstva.
Ako si sa dostala učiť na GBAS? Mala si aj iné možnosti alebo ponuky? Je toto Tvoja prvá práca po skončení VŠ? A prečo práve GBAS?
Pôvodný plán bol, že pôjdem učiť na iné bilingválne gymnázium, no naskytla sa mi možnosť vrátiť sa na GBAS, a tak som bez váhania ponuku prijala, keďže to bol môj sen vrátiť sa naspäť.
Niektoré naše absolventky a absolventi išli po skončení univerzity učiť na 2 roky do programu Teach for Slovakia. Rozmýšľala si aj o tejto možnosti?
Počula som o tomto projekte, avšak ja som sa chcela vrátiť na GBAS, takže nad týmto som nerozmýšľala.
Už máme na GBASe rodičov, ktorí predtým na GBAS chodili ako žiaci. Teraz už máme po Dušanovi Kolcúnovi aj viacerých učiteľov (Kristína Lukašíková, Lešek Noll, Nika Göthová), ktorí majú aj žiacku skúsenosť. Aké to bolo vrátiť sa na GBAS ako učiteľka? V čom je to iné? Ako Ti táto skúsenosť pomáha pri výučbe?
Spočiatku to bolo samozrejme zvláštne, lebo tykať mojim bývalým učiteľom mi bolo neprirodzené. Avšak veľmi rýchlo som si zvykla a uvedomila som si, že to nie sú len učitelia, tak ako som ich vnímala kedysi, ale naozaj osobnosti a mala som ich možnosť spoznať aj z trošku iného uhla. Byť učiteľom absolventom má jednu veľkú výhodu – vieme sa vcítiť do toho, čo práve žiaci prežívajú a keď im povieme, že bude lepšie (alebo horšie), veria nám viac ako iným učiteľom.
Patríš medzi vekovo mladšie absolventky, takže väčšina učiteľského zboru Ti je asi dobre známa. Ako na Teba zareagovali, resp. ako Ťa prijali medzi seba?
Áno, väčšina učiteľov, ktorí ma učili, sú súčasťou pedagogického zboru aj dnes. Myslím si, že ma prijali dobre, boli veľmi priateľskí a nápomocní.
Ktoré predmety učíš a ako sa Ti učia?
Mám vyštudovanú biológiu a angličtinu, ale učím len angličtinu. Aj keď na začiatku som s tým nebola úplne stotožnená a chcela som radšej biológiu, teraz by som už nemenila. (Úprimne, musela by som sa toho veeeeľa doučiť z biológie, keďže som už zabudla asi všetko. 😀 )
Ako vnímaš ocenenie Sučany Alumni Staff Award? Existenciu a udeľovanie tohto ocenenia ako takého, ale aj samotné nominácie a ocenenie pre Teba?
Podľa mňa je úplne skvelé, že niečo takéto existuje. Každý učiteľ, ktorý vyhrá toto ocenenie určite vie, o čom hovorím, lebo ten pocit je úžasný. Páči sa mi, že aj keď niektorí učitelia nevyhrajú, stále dostanú nominácie vytlačené na papieri na pamiatku. Je to naozaj skvelý nápad a myslím si, že väčšina z nás to má pripnuté na nástenke nad pracovným stolom. A ja osobne, keď mám zlý deň, sa na to pozriem a vždy mi to vyčarí úsmev na tvári.
Aké boli reakcie Tvojho okolia na získanie ocenenia Staff Award 2022?
Všetci v okolí mi gratulovali, čo ma veľmi potešilo, ale rada by som vyzdvihla jednu reakciu, ktorá ma prekvapila najviac zo všetkých. Bola to reakcia manželovej sestry, ktorá bola na mňa hrdá a hneď ma zvozila, prečo som sa nepochválila, keďže to zistila len z Facebooku. Bolo to naozaj veľmi milé prekvapenie.
Z nominácií, ktoré Ti prišli vidno, že si dokážeš so žiakmi vybudovať výnimočný a blízky vzťah, že sa na hodiny s Tebou žiaci veľmi tešia a oceňujú Tvoj prístup k nim a k výučbe. Ako to robíš? Prezraď, resp. poraď nejaké tipy a triky.
No tak toto je naozaj ťažká otázka, lebo ja stále tvrdím, že hodina je hlavne o danej skupine žiakov. Napríklad, môžem si pripraviť perfektnú hodinu metodicky, avšak prídem na hodinu a nikto nereaguje. Na hodiny sa pripravujem a snažím sa k tomu pristupovať tak, aby boli žiaci viac zahrnutí do samotnej hodiny, aby sa nenudili, aj keď nie vždy sa to dá. Takže ja si myslím, že je to viac o nich ako o mne. Veľmi rada by som vám dala nejaké tipy a triky, ale je to len o tom, že beriem tých žiakov ako osobnosti. Každý jeden z nich je pre mňa výnimočný svojím spôsobom a každého z nich mám rada.
Keď si začínala učiť, tak si si povedala „takáto chcem byť učiteľka, takto chcem učiť“ alebo to vždy išlo a ide z Teba prirodzene? Mala si alebo máš napríklad nejaké učiteľské vzory?
Keď som začínala, mala som svoju predstavu a snažím sa jej čo najviac držať. Obdivujem na učiteľoch najmä to, keď dokážu zaujať žiakov, ktorí predtým daný predmet nemali radi. Podľa mňa je najpodstatnejšie to, aby sa žiaci tešili na danú hodinu a potom sa im omnoho jednoduchšie na ňu pripravuje.
Mne ako vysokoškolskému učiteľovi niektorí kolegovia radili, aby som si „nepúšťal študentov príliš blízko“, aby som si s nimi netykal, netrávil s nimi voľný čas a podobne. Na vysokej škole je to síce trochu iné, ale predsa – prečo je podľa Teba dobré, keď má učiteľ na strednej škole so žiakmi skôr blízky a kamarátsky vzťah a nedrží si viac tradičný „old school“ prístup, resp. pre niekoho profesionálny odstup.
Na prvú vyučovaciu hodinu som išla s tým nápadom, že si budem držať odstup, ale po dvoch rokoch môžem s istotou povedať, že mi to nevyšlo 🙂 A vôbec ma to nemrzí. Aj vďaka tomu, aký máme vzťah, sú tie hodiny príjemné a je tam dobrá atmosféra. Preto som šťastná, že mám so žiakmi vzťah, aký mám a nikdy by som to nemenila.
Nehrozí napríklad, že sa žiaci až príliš naviažu na učiteľa a že by učiteľ stratil pred nimi rešpekt?
Samozrejme, niečo takéto sa môže stať a mám z toho trochu aj obavy, ale zatiaľ s tým nemám skúsenosť.
Ako si sa ako učiteľka vysporiadala s obmedzeniami výučby počas COVID-19 pandémie?
Tak asi ako pre každého, či už žiaka alebo učiteľa, to bolo náročné. Bol to môj prvý rok, ktorý som učila, a preto to bolo možno ešte náročnejšie. Online vyučovanie má svoje výhody aj nevýhody, presne tak ako aj to prezenčné. Jednou z výhod online vyučovania bolo, že som sa rýchlejšie naučila mená žiakov (keďže som ich videla). Ďalšia výhoda bola určite to, že som im všetky materiály uploadovala na MS Teams, všetko sa mi to zdalo omnoho prehľadnejšie. Čo sa týka nevýhod, tak určite by som rada spomenula hodnotenie a jej rôzne formy. Ako učitelia sme sa snažili byť kreatívni a vymýšľať také formy testov, aby žiaci neodpisovali. Avšak čím viac boli kreatívni učitelia, tým viac boli aj žiaci 🙂
Čo je pre Teba najväčšia výzva pri učení, resp. pre Teba ako učiteľku?
Najväčšia výzva pre mňa je vždy príprava hodín. Niekto si možno povie, však si sadneš k počítaču a niečo nájdeš, respektíve vezmeš učebnicu a máš hotovo. Ja to tak nechcem robiť, bolo by to nudné, ako pre mňa, tak aj pre žiakov.
Samotná príprava je časovo náročná a snažím sa stále hľadať niečo nové, nejaké aktivity a pod. Vždy si predstavím samu seba, či by ma daná hodina bavila a ak nie, tak to mením, až kým nie som spokojná.
Čo Ťa najviac teší, resp. z čoho máš najväčšiu radosť pri učení a celkovom pedagogickom procese?
Teším sa, keď vidím ako sa zlepšila ich úroveň angličtiny, resp. koľko sa toho naučili. Vždy keď použijú frázu alebo slovíčko, ktoré sme preberali na hodine, je to také malé zadosťučinenie. No a samozrejme vždy poteší, keď žiaci majú radi môj predmet a tešia sa na moje hodiny.
Plánuješ na GBASe ostať dlhodobo, resp. sa venovať učiteľskej kariére aj naďalej, alebo máš ešte iné plány?
Učiteľstvo je skutočne niečo, čomu by som sa chcela aj naďalej venovať, uvidíme či budem mať možnosť pokračovať na GBASe, alebo sa presuniem niekde inde. Veľmi rada by som ostala práve na GBASe.
Nedávno si sa vydala, k čomu Ti srdečne blahoželám a prajem všetko dobré. Už si si stihla zvyknúť na nové priezvisko?
Ďakujem veľmi pekne. Úprimne? Ani veľmi nie, ale pomaly si zvykám, tak ako aj žiaci, ktorí ma stále volajú priezviskom za slobodna.
Chceš ešte niečo na záver rozhovoru odkázať čitateľom a GBAS komunite?
Chcela by som sa ešte raz veľmi pekne poďakovať za všetky nominácie. Veľmi si to vážim, že som dostala takúto úžasnú spätnú väzbu. Viete, že vás všetkých zbožňujem! <3
Za rozhovor ďakuje T. Jacko
@Veronika Horváth (née Ukropová) (GBAS 2010-2015) pochádza zo Žiaru nad Hronom. Po skončení strednej školy pokračovala štúdiom učiteľstva biológie a anglického jazyka na PU v Prešove. Na GBASe od šk. roka 2020/2021 učí anglický jazyk a literatúru. Vo voľnom čase rada číta detektívky či ženské romány, športuje a nikdy neodolá prechádzke v prírode. Veronika je aktuálnou držiteľkou ocenenia Sučany Alumni Staff Award 2022.
