Príbeh úspešného debatéra, milovníka literatúry a sci-fi Mateja Kohára vás môže v mnohých ohľadoch inšpirovať. To, akým bol študentom a čo všetko musel spraviť preto, aby sa dostal na školu svojich snov, sa dozviete v tomto interview.
(by Kristán Filip)
Ahoj Matej, ako čerstvý absolvent GBAS-u máš toho určite veľa čo povedať o novej škole a prostredí, kde si sa dostal aj vďaka svojej tvrdej práci. No začnime po poriadku, a to tvojim životom pred GBAS-om. Odkiaľ pochádzaš? Aká bola tvoja základná škola? Mal si to tam rád? Aké boli tvoje koníčky a záujmy?
Pochádzam z Dolného Kubína, kde som navštevoval jazykovú triedu na ZŠ Janka Matúšku. Škola to bola výborná a som na ňu doteraz hrdý. Moje koníčky boli literatúra (kubínsku knižnicu považujem za svoj druhý domov), sci-fi a fantasy (s kamarátmi som založil sci-fi klub) a amatérske divadlo – to som musel po príchode do Sučian nechať, lebo by som naň nemal čas.
Čo si v tom veku rád čítaval? Možno niekoho inšpiruješ.
V tom čase najmä fantasy – klasiku ako Pán Prsteňov, Harry Potter, trilógiu o Zememoriach od Uršuly LeGuinovej. Len som sa začínal dostávať do obrazu vo svete literárnej fantastiky.
Prečo teda Sučany? Spomínal si, že si navštevoval jazykovú základnú školu. Boli hlavný dôvod ísť do Sučian práve jazyky?
Ťažko povedať, či to bol hlavný dôvod, ale povedal by som, že to zohralo určitú úlohu. Sučany ale boli považované za najlepšiu voľbu pre ambicióznych a talentovaných ľudí, a preto som mal pocit, že je prirodzené, aby som sa tam skúsil dostať.
Rodičia ťa podporovali?
Áno. Rodičia chceli, aby som šiel na najlepšiu školu, na akú sa dá.
Ako to vyzeralo na GBAS-e? Bol si spokojný so školou a kvalitou vyučovania? Aké boli tvoje známky a mimoškolské aktivity? Naplnili sa tvoje očakávania?
So školou som bol spokojný, hlavne s atmosférou, ktorá na nej vládla. Dnes sa veľa hovorí o duchu GBASu, a kam sa podel. Podľa mňa je duch GBAS-u v tom, že každý má možnosť realizovať svoj talent a podieľať sa na živote školy nie len nominálne, ale činmi. Otvorenosť a spolupatričnosť GBAS-u ma veľmi pozitívne ovplyvnila. Pokiaľ ide o kvalitu vyučovania, niekedy bola výborná, niekedy horšia, ale už len to, že človek dokáže zhodnotiť horšie vyučovanie, značí, že celkovo musí byť úroveň vysoká. Známky som mal vždy dobré, len telesná, biológia a geografia mi veľmi nešli. Mimoškolské aktivity som v prvom ročníku nemal, ale v druhom som sa zapojil do debatného klubu, ktorý som potom vo štvrtom a piatom ročníku viedol spolu s J. Leitmannom, V. Janovcovou a J. Kokavcom. Okrem toho som bol niekoľko mesiacov jazykovým korektorom v KARISe, a spevákom v školskej kapele s krátkym trvaním Vociferous Symphony.
Ako si sám načrtol, bol si členom Debatného klubu Sučany. Vieme, že si skvelý a úspešný debatér, ktorý vyhral niekoľko súťaží a titulov na pôde Slovenskej republiky. Spolu s ďalšími debatérmi z tvojho ročníka ste vybudovali silný debatný klub, ktorý je hrozbou pre iné debatné tímy z celého Slovenska. Čo ťa viedlo k debatovaniu? Aké boli tvoje prvé debaty, a kedy si si uvedomil, že práve debatovanie ti ide a si v ňom skutočne dobrý?
ZVYŠOK ROZHOVORU BUDE DOPLNENÝ ČOSKORO.
In the meantime, please support Sučany Alumni in the current academic year to help us carry out our established and new activities, SApport from each and every one of you makes a difference. Sincere thanks!