Vnútorné súvislosti v knihe kníh
Volajú ju kniha kníh. Na serveri bookstove.com figuruje v zozname desiatich načítanejších kníh sveta na prvom mieste s počtom výtlačkov 3,9 miliárd pred knihou Citáty z diel Mao Ce-Tunga (820 miliónov), Harry Potterom (400 miliónov) a Pánom prsteňov (103 miliónov). Prečo Bibliu po toľkých storočiach ľudia stále vyhľadávajú? Pripomeňme si udalosť korunovácie súčasnej anglickej kráľovnej Alžbety II. Arcibiskup z Canterbury jej vtedy odovzdal Bibliu so slovami: „Naša milostivá kráľovná, aby Vaše Veličenstvo vždy pamätalo na Boží zákon a jeho evanjelium ako pravidlo pre celý život a vlády kresťanských kniežat, odovzdávame vám túto Knihu, najcennejšiu vec, akú svet môže ponúknuť. Tu je Múdrosť, toto je kráľovský Zákon, toto sú živé Božie slová.“ Zdá sa, že za najcennejšiu vec na svete, aj pre anglickú kráľovnú, považujú Bibliu práve preto, že obsahuje „živé Božie slová“. Samotná Biblia o tom hovorí: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč“ (Hebr 4,12a). Všetko, čo je živé, každý organizmus, sa vyznačuje vnútornou logikou, prepojením jednotlivých častí do organizovaného celku. Dá sa toto povedať aj o Biblii?
Biblia v písomnej forme vznikala v časovom rozmedzí vyše 1000 rokov, čo znamená neuveriteľnú pestrosť období a kultúr, v ktorých pisatelia žili. Napriek tomu v nej nachádzame vnútorné súvislosti, prvky a motívy, ktoré sa opakujú a pritom prinášajú zakaždým niečo nové. Všetko sa vyvíja akoby do špirály, ktorá vrcholí v poslednej knihe, Jánovej apokalypse. V prvej knihe Genezis sa hovorí o tom, čo bolo „na počiatku“ a objavujú sa dôležité symboly – svetlo a tma, ktoré sa od seba rozlišujú. V Novom zákone sa k stvoreniu vracia apoštol Ján, ktorý začína evanjelium tiež slovami „na počiatku“ a opäť používa symboly svetlo-tma, ktoré tentokrát ukazujú nové súvislosti so stvorením sveta: prostredník stvorenia je Slovo-Boh, ktorý je „pravé svetlo“ a „tmy“ sa od neho oddeľujú, neprijímajú ho. Ďalej v prvej knihe nachádzame obraz rajskej záhrady, Edenu, kde „Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja“ (Gn 2,9a). Okrem stromu života tam nachádzame aj rieku, ktorá z raja vyteká a delí sa na štyri toky. Tento pozemský raj musí človek kvôli neposlušnosti opustiť, ale v celom svojom putovaní akoby hľadal nejaké raju podobné miesto, akési miesto pokoja. Táto túžba sa prejavuje aj v ochote nechať sa viesť z Egypta do tzv. „zasľúbenej zeme“. Meno Jeruzalem, duchovné a politické centrum Izraelitov v čase najväčšej slávy za kráľov Dávida a Šalamúna, neznamená v preklade nič iné, než práve „mesto pokoja“. Nádej vkladaná do pozemských rajov a istôt však nakoniec zlyháva a Jeruzalem aj jeho chrám sú zničené rímskymi vojskami v roku 70. Je teda nádej na nejaké nové „miesto pokoja“, novú rajskú záhradu, definitívne pochovaná? Odpoveď nachádzame na konci „špirály“, v poslednej kapitole Jánovej Apokalypsy: „Potom mi ukázal rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. Uprostred jeho námestia, z oboch strán rieky, je strom života, ktorý prináša dvanásť ráz ovocie: každý mesiac dáva svoje ovocie a lístie stromu je na uzdravenie národov. Už nikdy nebude nič prekliate. V ňom bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci mu budú slúžiť; budú hľadieť na jeho tvár a na čele budú mať jeho meno. Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov“ (Zjv 22,1-5). Opísané miesto apoštol Ján nazýva „Nový Jeruzalem“ – doslovne „nové mesto pokoja“. Z úryvku vidíme, že podobne ako začiatok Starého zákona, aj koniec Nového zákona je poznačený symbolmi svetla a… Vlastne už nie – tma odtiaľ vypadla: „noci už nebude“. Všetky náležitosti rajskej záhrady pritom ostali zachované: rieka, strom života v strede… Len to akosi nabralo novú dokonalosť, všetko je omnoho lepšie, než bolo „na počiatku“ – už to nie je pozemské. Začiatok Biblie sa nesie v znamení pozemského raja, jej koniec v znamení nebeského raja.
Dobre, poviete si, začiatok a koniec Biblie spolu súvisia, ale ako na seba naväzujú tie dve časti, Starý a Nový zákon? Je niečo na začiatku Nového zákona, čo pokračuje tam, kde skončil Starý zákon? Odpoveď znie áno, hoci časový odstup oboch „zákonov“ je viacero storočí. A to je práve na tom zaujímavé. Ale to už by bolo na dlhšie vyprávanie, ktoré si necháme na budúce. Koniec koncov, práve náväznosť Starého a Nového zákona úzko súvisí so sviatkom, ktorý nás onedlho čaká – a to už určite viete, že hovorím o Vianociach.
Ján Bittšanský (BASG 1994-1999), katolícky kňaz (kaplán), pôsobí v Rajci. Najprv študoval fyziku a management na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Neskôr vyštudoval baccalaureato in teologia na Ateneo Pontificio Regina Apostolorum v Ríme.