Muž mnohých tvárí, skvelý a aktívny profesor, ktorý v škole nepracuje, ale priamo ňou žije. Víťaz Sučany Alumni Staff Award 2012, jeden z najobľúbenejších profesorov, človek milujúci záhady pozemského aj mimozemského sveta. Áno, taký je on, pán profesor Ing. Peter Paulík.
(by Petra Abrahámová)
Ako ste sa dostali k profesii učiteľa na našej strednej škole? Prečo ste si z toľkých škôl vybrali práve GBAS?
Bolo to v roku 2001. Na mojom predošlom pracovisku, kde som pracoval v oblasti zahraničného obchodu, mi povedali, niekedy počas prázdnin, že idú rušiť moje oddelenie, aby som si našiel robotu. Otvoril som inzerátne noviny Martinsko a boli tam dve školy, čo hľadali učiteľov. Ponuky sa týkali elektrotechniky alebo fyziky. V tej prvej strednej škole v Priekope chceli silnoprúdara, na ktorého som sa svojím zameraním nehodil. No a tu na GBAS-e, keď som prišiel na pohovor, ma pani zástupkyňa Bošanská vrelo uvítala. Zhodou okolností obe fyzikárky odišli na materskú dovolenku. September už klopal na dvere. Problém však bol, že som nebol ani pedagogicky vyškolený, ani fyzika nebola tak úplne v mojom obore, lebo ja som bol elektrotechnik z fakulty v Bratislave. Zobrali ma s tromi skúškami z fyziky, ktoré mi uznali, a tak som mohol začať učiť, a čo sa týka angličtiny a pedagogiky, dostal som podmienku, že do dvoch rokov si musím urobiť doplnkové pedagogické štúdium a do piatich zase štátnicu z angličtiny. To sa mi potom podarilo zvládnuť. Mal som to šťastie, že tá bývalá kolegyňa sa po materskej už nevrátila, takže som dostal zmluvu na neurčito. Po počiatočných problémoch som všetko vyriešil, zvládol a som tu doteraz.
Neľutujete, že ste sem prišli?
Na predošlom pracovisku som sa pohyboval v obchode, kde lietali veľké peniaze. Bolo to však podmienené tým, že som sa musel spoliehať na slovenských dodávateľov, ktorí mali niečo vyrobiť a expedovať. Mal som objednávky za milióny, či už to boli šatóny alebo drevo, ale tá slovenská nespoľahlivosť a otvorené akreditívy pre mňa znamenali bezsenné noci, či obchod klapne, alebo nie. Či sa podpísaný kontrakt podarí zrealizovať, dodať. Po príchode som kolegovi Ristvejovi povedal, že ja som sem neprišiel zarábať peniaze, ale trochu sa upokojiť, nájsť normálnu prácu, nech ma hocijaké maličkosti nerozčuľujú. Sú tu fantastickí žiaci. Z hľadiska nervov je úžasné, že so žiakmi sa dá rozprávať, človek sa nerozčuľuje a kolektív je vynikajúci. Sú tu skvelé vzťahy.
Čo vás motivuje k práci so žiakmi? Venujete sa mnohým aktivitám navyše. Organizujete mnohé výlety. Motivujú vás žiaci?
ZVYŠOK ROZHOVORU BUDE DOPLNENÝ ČOSKORO.
In the meantime, please support Sučany Alumni in the current academic year to help us carry out our established and new activities, SApport from each and every one of you makes a difference. Sincere thanks!