Nikola Beláková: Ak chcete v živote niečo dosiahnuť, musíte prevziať iniciatívu

Nikola je absolventkou nášho gymnázia, ročník 2000-2005. V roku 2005 začala študovať bakalársky odbor European Studies and German na King’s College v Londýne a Humboldtovej univerzite v Berlíne, ktorý v júni roku 2009 ukončila s vyznamenaním. Nasledujúce dva roky strávila štúdiom magisterského programu Russian and East European Studies na Oxfordskej univerzite. Od septembra 2011 Nikola opäť pôsobí v Londýne. Pre svoj doktorandský projekt na Department of Media and Communications na London School of Economics and Political Science získala prestížne štipendium od Britskej výskumnej rady (Economic and Social Research Council). 

Som rád, že si si našla na tento rozhovor čas. Určite si busy. Kde sa momentálne nachádzaš, na čom pracuješ, čo študuješ a čomu sa venuješ?
Ahoj Tomáš, máš pravdu, som teraz celkom busy. Pred pár týždňami som sa vrátila z New Yorku, kde som bola na päťtýždňovej stáži na Stálej misii SR pri OSN. Momentálne sa najmä snažím dobehnúť svoje študijné povinnosti, ktorým som sa počas stáže nemala čas venovať, spoznávam novú univerzitu a spolužiakov a v neposlednom rade sa venujem svojmu doktorandskému projektu, v ktorom sa zaoberám využívaním a dopadmi civilných žalôb na ochranu osobnosti proti médiám v strednej Európe, konkrétne na Slovensku, v Poľsku a Českej republike. 

Čo robíš vo voľnom čase a aké sú Tvoje hobbies?
Priznám sa, že voľného času som počas posledných šiestich rokov, keď som sa snažila skĺbiť štúdium v Británii s prácou, veľa nemala, a keď tak ho najradšej trávim doma relaxovaním alebo pri dobrej knihe. Ale rada tiež zájdem s kamarátmi na večeru alebo do divadla, rekreačne hrávam squash, v Oxforde som chodila bicyklovať a pod.

Máš za sebou zaujímavú a úspešnú akademickú kariéru. Priblíž nám prosím Tvoje bakalárske a magisterské štúdium.
Hneď po maturite som začala študovať európske štúdiá s nemčinou na King’s College v Londýne, ktorá patrí medzi najlepšie britské univerzity. King’s som si vybrala aj preto, že povinnou súčasťou môjho programu bolo ročné štúdium na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Bola to teda skvelá príležitosť zdokonaliť sa v nemčine a absolvovať štúdium v oboch krajinách (po skúsenosti preferujem britský systém). Čo sa týka samotnej náplne štúdia, európske štúdiá sú interdisciplinárny program, v ktorom okrem povinných predmetov ako európska a nemecká história, integrácia EÚ, a európska a nemecká politika si študenti môžu vybrať tak rôznorodé predmety ako právo EÚ, ekonómia, teórie medzinárodných vzťahov, filozofia a pod. 
Po ukončení bakalárskeho štúdia som bola prijatá na magisterský odbor ruské a východoeurópske štúdiá na Oxforde, kde som sa venovala hlavne problematike tranzícií a demokracie a demokratizácie v strednej a východnej Európe. Systém výučby na Oxforde a Cambridgei je trošku odlišný od ostatných univerzít v UK – viac sa dbá na samoštúdium. Okrem prednášok a seminárov (maximálny počet študentov zvyčajne 15-20) je Oxbridge výnimočný systémom tutoriálov, kde si študenti (zvyčajne nie viac ako traja) pripravia eseje na vopred zadanú tému a tie potom diskutujú počas hodiny s vyučujúcim. Na niektoré predmety študenti pripravujú eseje každý týždeň.

Ako je to s platením štúdia? Podarilo sa Ti získať nejaké štipendium?
V roku 2005 som ako študentka z EÚ mohla rovnako ako britskí študenti požiadať o grant na pokrytie školného, ktoré v tom čase bolo okolo 1,200 libier (na škótskych univerzitách je štúdium pre občanov EÚ bezplatné). Žiadosti boli posudzované na základe príjmu rodičov, a museli sa predkladať na znovuposúdenie pred začiatkom každého akademického roka. Na King’s College som teda neplatila školné, ale okrem štipendia v rámci programu Erasmus na dva semestre strávené na Humboldte v Berlíne som si na životné náklady popri štúdiu privyrábala prácou na čiastočný úväzok. Za tie štyri roky som pracovala ako recepčná v reštaurácii vo West Ende, ako opatrovateľka detí ale aj ako administrátorka v medzinárodnej právnickej firme. Poznám veľa študentov, z nich mnoho absolventov GBASu, ktorí financovanie štúdia v zahraničí riešili podobne.
Počas prvého roka magisterského štúdia sa mi podarilo získať čiastočné štipendium od môjho departmentu a zvyšok som financovala zo svojich úspor a prácou v knižnici. V druhom ročníku mi bolo navyše udelené prospechové štipendium od Christ Church College. Pre svoje doktorandské štúdium sa mi podarilo na prvé tri roky získať plné štipendium od britskej Economic and Social Research Council. Na posledný rok štúdia som dostala čiastočnú finančnú podporu od Nadácie SPP a Nadácie Tatra banky. Ak má študent záujem, počas PhD v UK sú navyše možnosti vyučovať na univerzite alebo pracovať ako výskumný asistent. Ja budem od januára napríklad robiť výskumnú asistentku pre svoju školiteľku v rámci veľkého projektu o médiách a demokracii v strednej a východnej Európe. 

Je Oxford lepší než Londýn? 
Obe mestá majú svoje pre a proti. Je na každom, čo mu viac vyhovuje. V Londýne sa stále niečo deje, za noc možno vidieť stovky rôznych predstavení, ísť sa baviť do rôznych klubov, najesť do tisícok reštaurácií. Oxford je omnoho menší, pokojnejší a čo sa týka kultúrneho vyžitia chudobnejší. No Londýn je zasa občas až príliš hektický, život je tam veľmi uponáhľaný. Mne osobne viac vyhovuje Oxford. Podľa mňa je tam kvalita života omnoho lepšia, za 10 minút sa dá vypadnúť z mesta na vidiek, málokto tam používa verejnú dopravu – všetci majú bicykel alebo chodia pešo – a univerzita a jednotlivé colleges ponúkajú študentom veľa príležitostí na športovanie alebo spoločenský život. 

Je Oxford lepší než Cambridge?
Samozrejme, že Oxford je lepší ako „the other place“, ako sa Cambridge v Oxforde nazýva smile.

A čo študentský život?
Študentský život v zmysle chodenia do klubov a na parties som si ja veľmi neužila, keďže na rozdiel od väčšiny mojich spolužiakov som si na štúdium musela zarobiť. Ale študentský život v UK je zvyčajne veľmi živý. Niektorí si dokonca univerzitu vyberajú podľa toho, či je v tom-ktorom meste vyhlásený nočný život. Mne skôr vyhovoval ten tradičný oxfordský študentský život – zájsť na formálnu večeru, kde dámy majú oblečené koktejlové šaty a páni smokingy, ísť sa v lete povoziť na loďkách po spletiach oxfordských vodných kanálov, alebo sa len porozprávať s kamarátmi pri káve v common room na college.

Čo by si odporučila študentom v Sučanoch, ktorí sa chcú dostať na Oxford alebo Cambridge?
Ja skúsenosť s výberovým procesom na bakalárske štúdium na Oxbridge nemám. Moja kamarátka Katka Falk nedávno uverejnila na svojom blogu veľmi užitočné informácie o prihláškach na štúdium v UK.
Zo skúsenosti by som však určite odporučila začať sa prihláškou na Oxbridge zaoberať už koncom 4. ročníka, keďže deadline je už niekedy v októbri. Okrem vynikajúceho prospechu, referencie a motivačného listu, britské univerzity veľmi prihliadajú aj na mimoškolskú a dobrovoľnícku činnosť, a celkovo na zručnosti, ktoré žiak nadobudol pri štúdiu aj mimo neho. Preto by som určite odporučila zapájať sa do aktivít rôznych krúžkov, študentskej spoločnosti, časopisu, žiackej rady, zúčastňovať sa na súťažiach, navštevovať jazykovku atď, proste venovať sa aktivitám, ktoré vám pomôžu, poviem to po anglicky – „stand out from the crowd“.  A v neposlednom rade, nielen pre interview na Oxbridge (aj ostatné top univerzity čím ďalej tým častejšie využívajú vo svojom výberovom procese interviews) je dôležité rozmýšľať o súvislostiach, nie sa iba niečo naučiť naspamäť. 

Aké máš plány po skončení štúdia?
Na túto otázku stále hľadám odpoveď, a aj preto ešte stále študujem smile.

Ako si pamätáš na dni a roky strávené v Sučanoch?
Ja mám na roky strávené v Sučanoch prevažne pozitívne spomienky, aj keď môj ročník svojím spôsobom rebeloval a ja sama som videla priestor pre zlepšenie mnohých vecí. Sučany mi dali kamarátov na celý život, solídne vzdelanie, no najmä ma roky v Sučanoch naučili spoliehať sa sama na seba, nečakať, že mi niekto naleje vedomosti do hlavy. Naučila som sa nezávisle myslieť, vyhľadávať si informácie a vďaka systému testov a esejí som sa naučila samoštúdiu a zadeliť si čas efektívne, čo bolo na univerzite veľmi osožné.

Bola si členkou niektorých z klubov, resp. ako si trávila svoj voľný čas v škole?
V Sučanoch som sa angažovala najmä v debatnom klube a som veľmi rada, že sa Sučanom v debatnej lige v posledných rokoch tak darí. S odstupom času si uvedomujem, aký pozitívny vplyv môže debatovanie mať pre vaše budúce akademické pôsobenie, najmä v oblasti spoločenských, humanitných a právnych vied, ale napríklad aj v ekonómii. V UK sa na univerzitách totiž kladie najväčší dôraz na schopnosť študenta logicky argumentovať, nie na jeho encyklopedické vedomosti. Debatovanie vás naučí práve tomu. Navyše sa naučíte prezentovať svoje argumenty na verejnosti, čo je pri diskusiách na seminároch a neskôr pri prezentácii vášho výskumu na konferenciách alebo v diplomovej práci veľmi dôležité. V Oxforde je okolo 60 študentov zo Slovenska a z tých je polovica IT-kov a druhá polovica debatérov, takže niečo na tom bude smile.

Sleduješ dnes dianie a novinky na škole?
Od maturity som v škole bohužiaľ nebola. Popravde chodím na Slovensko veľmi málo, 2 až 3-krát do roka tak na 10 dní a aj to často počas školských prázdnin. Ale dianie na škole sledujem cez newsletters Sučany Alumni a cez Facebook.

Ako by podľa Teba mala vyzerať spolupráca absolventov, resp. Sučany Alumni so školou? Ako ty vidíš úlohu Alumni na škole?
Myslím si, že po vzore alumni societies v UK, by sa mali aktivity Sučany Alumni sústreďovať hlavne na dve oblasti. Po prvé motivovať terajších žiakom k tomu, aby sa sebe tvrdo pracovali, a pomáhať im naplno využiť ich potenciál. Pod pomocou Alumni a absolventov nemyslím iba finančnú pomoc, ale napríklad podelenie sa o skúsenosti, rady ohľadom výberu štúdia, štúdia v zahraničí a pod. Po druhé by podľa mňa Alumni malo fungovať ako sieť ľudí/kontaktov na rôznych pozíciách v rôznych krajinách, na ktorých sa členovia môžu obrátiť s prosbou o radu, pomoc, podeliť sa o skúsenosti atď.

Čo by si odkázala dnešným žiakom školy a absolventom?
Dnešným žiakom a absolventom by som odkázala, že ak chcú v živote niečo dosiahnuť, mali by sa snažiť prevziať iniciatívu a v prvom rade pracovať najmä na sebe a nečakať, že im niekto niečo prinesie na zlatom podnose. A samozrejme im chcem odkázať, že sa na mňa môžu cez Alumni kedykoľvek obrátiť, ak by mali záujem o bližšie info o mojich skúsenostiach so štúdiom alebo prácou v UK.
Za rozhovor ďakuje Tomáš Jacko, december 2011. Ďalšie zaujímavé rozhovory si môžete prečíťať tu.

Pridajte Komentár